Odkedy si Rhett pamätal, starala sa o neho jeho teta Thalia, ktorá sa do úlohy jeho náhradnej matky dostala vďaka svojej ľahkovážnej sestre. Fyzo nebola nikdy materský typ a preto len čo sa jej táto drobná nehoda v podobe tehotenstva prihodila, vyriešila ju veľmi rýchlo a stručne, takže si len Thalia na prahu dverí po rýchlom zaklopaní uprostred noci našla doslova malý košík s ani nie polročným Rhettom a krátky list aj s vysvetlením. Tento list sa k Rhettovi v konečnom dôsledku aj dostal, no nie skôr ako jeho teta uznala za vhodné. Dieťa by pohnútky zmätenej ženy totiž pochopilo len ťažko, no Thalia odviedla skvelú prácu a svojmu synovcovi pravdu nikdy zatajovala, práve naopak. Ako dospieval, postupne ho pripravovala na to, aby dostatočne spoznal svoju mamu a dospel do štádia, v ktorom mu slová v jej liste budú dávať zmysel. Thalia sa tak pre neho stala vzorom ženy, ktorá by mala zosobňovať matku a jej partner Mizur mu zase nahradil otca, o ktorom nevedela nič dokonca ani Thalia, nakoľko to nebolo v liste na rozlúčku a s Fyzo sa už viac nestretla. Rhettovi však nikdy nič nechýbalo, či už šlo o teplo domova a lásku, ktorá síce nebola nikdy priamo rodičovská, no on po nej ani netúžil. Teta bola pre neho teta a strýko bol strýko, no a tak to aj malo byť. 

Pomerne rýchlo sa totiž naučil prijímať veci také aké sú a to sa nezmenilo ani v jeho dospelosti. Len čo ju dovŕšil, rozhodol sa vydať v stopách Mizura a dostať sa do prieskumného tímu armády Illivenu. Nebolo to však zadarmo a všetkému predchádzal tvrdý vojenský výcvik, ktorý sa mu podarilo dokončiť len pred necelými desiatimi rokmi, nakoľko prieskumnícke schopnosti nerastú ani pre serenov len tak na strome. Skôr však ako dosiahol 42. vek života zasiahla jeho náhradnú rodinu tragédia v podobe Mizurovej smrti. Rhett mal však aspoň o to väčšiu motiváciu svoj výcvik dokončiť a začať viac zarábať, aby sa tak mohol namiesto Mizura starať o Thaliu, Kaori a Asu. Relatívne mu to šlo a snažil sa zo všetkých síl, aj napriek odlišným názorom aké mali jeho nadriadení. Nakoniec sa mu podarilo vypracovať na pozíciu špeha, no nemalo to dlhé trvanie a asi po dvoch rokoch bol kvôli svojej nešťastnej prchkosti a nezhodám s autoritami z armády vyhodený, pretože sa mu podarilo nahnevať nesprávnu dôležitú osobu. Nesprávna dôležitá osoba ho totiž načapala v posteli so svojou manželkou a nakoľko mali nezhody už aj predtým, bola jeho cesta z armády veľmi rýchla a najmä jednosmerná. Problémy však boli dva. Za prvé sa hanbil ako pes, že sklamal tetu a najmä strýka, ktorý bol za svojho života na Rhetta hrdý keď sa rozhodol vydať sa v jeho stopách. Za druhé nemal peniaze, ktorými by mohol podporiť svoju rodinu. Problém číslo dva sa dal vyriešiť tým, že si nájde prácu a na nasledujúce tri roky sa stal pašerákom pôsobiacim v Illevenase. Bolo mu jedno o aké predmety prešlo, jednoducho ich prepravoval z bodu A do bodu B a o podrobnosti sa nestaral. Nikdy však nemal pocit, že by išlo o niečo strašné, čo by mohlo ostatným ublížiť. Poväčšine išlo len o inakší druh zlodejiny a raz napríklad potreboval prepašovať von z krajiny len jednu truhličku dedičstva v podobe drahých kameňov. Samozrejme že to nebolo nič legálne, no solilo to dostatočne veľa na to, aby zabezpečili Thaliu s Kaoiri a Asou. 

Jeho sesternice však už v tom čase pomerne rýchlo dosiahli sebestačnosti a šli si vlastnou cestou, takže sa o ich matku starali spolu s ním a vedeli si navzájom dopomôcť. Rhett v tom čase pocítil istú ľahkosť, akoby mu z pliec bola jedna starosť čiastočne zložená. Vtedy sa rozhodol Thalii zdôveriť, že ho pred rokmi z armády vyhodili. Nebolo to ľahké a klamanie mu svedomie nezaťažovalo, no tetička si zaslúžila lepšie, a tým pádom aj poznať pravdu. Napriek dospelosti od nej vtedy schytal poriadny výprask a sľúbil jej, že s pašeráctvom prestane. Nebolo to síce zo dňa na deň, no eventuálne presedlal koňa. Zmenil profesiu a tentokrát na dva roky skončil ako lovec príšer. Príliš sa však na novom miestečku neohrial, pretože ho jeho ľahkovážnosť takmer stála krk, nebyť istého milosrdného samaritána Tarrona a jeho majstra dragonisa, ktorí boli v správnom čase na správnom mieste. Rhett vtedy zobral zakázku ktorej úloha spočívala v odstránení nagy, ktorá robila neplechu karavane obchodníkov cestujúcich pravidelne cez jej územie v púšti. Ťažko povedať kde presne sa to pokazilo, nakoľko si Rhett pod účinkom ovládnutia mysle na prílišné detaily nespomína, no pri jeho šťastí sa do úlohy najskôr vrhol po hlave a zle odhadol danú situáciu. Nebyť vtedy Tarrona a Gorena, ktorí sa tam objavili ako dva blesky z čistého neba, mladý seren by najskôr skončil udusený, alebo aj horšie. S čerstvo zachráneným kožuchom dlžal obom mužom svoj život a preto sa rozhodol, že odmenu za zákazku by si mali vyzdvihnúť oni. Navyše sa Tarronovi pod vplyvom dobrej nálady zaviazal, že teraz je pre zmenu rad na ňom aby mu zachránil nabudúce prdel. Ostáva len čakať, čo si pre nich Kotlík prichystá.

Nakoľko ani dlhodobý job lovca príšer Rhettovi nevyšiel presne podľa predstáv, rozhodol sa šťastie skúsiť znovu inde. Posledné roky si preto zarába hľadaním artefaktov v Kerate. Na jeho vkus je tam však príliš zima a preto sa z času na čas chodí vždy ohriať späť domov do Xibramu, aby navštívil rodinu. Občas ešte zoberie aj zákazku na ulovenie príšery, no po jeho skúsenosti sa už pre istotu nagám vyhýba. Vždy tak podvedome tušil, že ak ho niečo zabije, tak to bude určite ženská, no príde si ešte mladý a na večný odpočinok sa nechystá ani omylom. Nie že by práca hľadača artefaktov bola o toľko bezpečnejšia, najmä teda v Kerate, no aspoň nikdy nevie čo od ďalšej úlohy očakávať a presne to mu aj vyhovuje. Ak to potrebuje, dá si pauzu a zabrdne do niečoho iného, len aby sa zase vrátil do Keratu, nadávajúc na zimu, no vždy len s úsmevom na tvári a ohníkmi v očiach, ktoré si pýtajú ďalšie dobrodružstvo.

2/10